Zvolili sme si richtárku. Dnes reálne, v minulosti nemožné…
Možno Vás prekvapila informácia z názvu tohto článku, ale je to skutočne tak. My sme však mali šťastie a nemuseli sme čakať do 1. januára, do tretej hodiny nad ránom, kedy sa kostolné zvony rozozvučali, a tak volali všetkých voličov na voľbu richtára. Vydýchli sme si, pretože my, žiaci 7. A a 7.B triedy, sme mohli voliť všetci – v minulosti mohli voliť iba tí, ktorí boli nemeckej národnosti, boli bohatí, teda vlastnili dom na rínku v centre Banskej Bystrice, a samozrejme, iba mužom bolo umožnené právo udeliť hlas svojmu vyvolenému kandidátovi.
Obálka s lístočkami rozhodla. Vyberali sme si richtára na základe troch volebných programov – Natálky Furdíkovej, Mišky Bokorovej a Rasťa Haviara. V tajnom hlasovaní, ktoré zastrešovala notárka Nelka Meriačová, zvíťazila Natálka Furdíková. A ako sa Bystričania dozvedeli, kto ich mesto bude celý rok spravovať? Jednoducho. Pán farár, teda naša Sofi Poliaková by vyhlásila meno nového richtára hneď na nový rok na rannej omši.
Pýtate sa, kde sme si to mohli vyskúšať a trochu privoňať k histórii? No predsa v Matejovom dome – mestskom múzeu Banskej Bystrice, kde sa odohralo nielen toto predstavenie, ale kde sme sa mohli prejsť naprieč viacerými historickými obdobiami (od osídlenia Slovanov až po turecké vpády) a oblasťami (významné osobnosti mesta, spôsob remeselníckej výroby), mali sme možnosť presvedčiť sa o zručnosti a vynaliezavosti našich predkov.
8. apríl nám doprial nielen fakty a zaujímavosti z histórie, ale ukázal nám aj svoje povestné bláznivé počasie – strašil nás snehom, vetrom, ale nakoniec vyšlo slniečko. Tešíme sa nabudúce… V pláne máme návštevu Vlkolínca.
