Večerné čítanie sa pre žiakov Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej stalo už takmer tradíciou. Aj tento školský rok sme sa veľmi potešili, pretože nám bolo umožnené prežiť, pre niekoho doslova, nezabudnuteľné a neopakovateľné chvíle. Medzinárodný deň školských knižníc sa koná stále v pondelok. Priznávame, že všetkým by viac vyhovoval piatok, lebo sme si chceli užiť trochu inú, magickú atmosféru našej školy ešte dlhšie. Vyučovanie v utorok nás však limitovalo, a tak sme odchádzali z priestorov našej nádhernej čitárne trochu smutní. Začneme ale od začiatku.
Deň školských knižníc sme odštartovali maľovaním plagátu, ktorý na večerné čítanie pozýval úplne všetkých, menších či väčších, dospelých či žiakov, rodičov či učiteľov. Tento výnimočný medzinárodný deň sa u nás začal už doobeda a to hodinou literatúry v našej čitárni. Témou vyučovacej hodiny bola tvorba známeho štúrovca Sama Chalupku a šikovní šiestaci na nej recitovali známe verše. Pýtate sa, aké? Recitovali verše z Turčína Poničana. Pri recitovaní si pomáhali, ako len mohli. Využívali mimiku i gestikuláciu. Podporu mali aj u svojich spolužiakov. V závere hodiny, keď sa pani učiteľka opýtala, čo bolo cieľom vyučovacej hodiny a Zuzka povedala: „Postaviť sa stresu.“, pani Alenka Hofmanová, ktorá bola hosťom celého dňa, sa rozplakala. Nehanbila sa priznať, že aj ona má občas strach vystúpiť na verejnosti a aj jej niekedy zovrie hrdlo a zatrasie sa hlas. Týmto si okamžite získala srdiečka všetkých žiakov. PhDr. Alena Hofmanová je autorkou úžasných kníh, z mnohých spomenieme: Slovenčina polopate, Angličtina/Nemčina polopate alebo Matematika polopate. Tieto knihy už patria do našej knižnice, pretože niekoľko z nich nám pani Alenka darovala. Srdečne ĎAKUJEME.
Náš veľký deň pokračoval prípravami na už spomínané večerné čítanie. Pretože sme dostali darom od mamičky nášho žiaka, pani Marcelky Gombárovej, plávajúce sviečky, bolo potrebné vymyslieť, v čom budú plávať. Pomohli sme si originálnym nápadom, využili sme trojlitrové poháre zo školskej kuchyne, ktoré sme vlastnoručne, za pomoci a pod vedením skvelej pani učiteľky Beátky Zacharovej pomaľovali hviezdičkami, srdiečkami a listami. Naplnili sme ich vodou. Takto boli pripravené na večer. Pokračovali sme prípravou najútulnejšej miestnosti školy – čitárne. Na stoly sme naaranžovali tanieriky so syrovými srdiečkami, jabĺčkami i sviečkami a pridali sme aj zopár chutných cukríkov. V pozadí nám už hrala príjemná klavírna hudba a celá čitáreň príjemne voňala eukalyptom. Pani učiteľka Simonka Kovalčíková s pomocníkmi z deviateho ročníka v školskej kuchynke uvarila voňavý čajík. Ostalo len nasmerovať hostí do čitárne. Navigovali sme ich čajovými sviečkami, ktoré chlapci ochotne zapaľovali, aby nikto nezablúdil. Škola sa razom premenila na niečo iné, čarovné. Prestala byť iba miestom, kde sa skúša, píšu písomky či diktáty, kde sa prikazuje, zakazuje… Počas týchto príprav sa redaktorky školského časopisu Magic7 odhodlali na interview s pani Hofmanovou. Celý rozhovor si čitatelia budú môcť prečítať v najnovšom čísle našej „magickej sedmičky“.
Blížila sa 18. hodina a s ňou začínali prichádzať nielen žiaci, ale aj rodičia, učitelia a hostia. Svietili iba sviečky a príjemné mäkké svetlo z lampy, žiadne neóny. Pani zástupkyňa Adriana Ružiaková privítala všetkých, ktorí si prišli vypočuť nejaký zaujímavý príbeh, prečítať úryvok z knihy, alebo si len tak vychutnať príjemné chvíle. Pani učiteľky Alena Guliariková a Viera Sofia Andrassy sa ujali slova a večer sa začal. Načrelo sa do každého súdka. Matej Melich, náš školský historik, si doniesol knihu o dejinách Uhorska a svojimi vedomosťami ohúril aj pani Hofmanovú, ktorá je pôvodne učiteľkou dejepisu a ruského jazyka. Terezka Boldiová prečítala ukážku z Bratislavských povestí a my sme si mohli zopakovať, čo je to povesť. Hanka Marta Holešová, sme na ňu veľmi hrdí, pretože Hanka je minuloročná víťazka celoslovenského kola v prednese povestí s názvom Šaliansky Maťko, nás preniesla úryvkom z Malého princa do celkom inej dimenzie. Počúvali by sme ju aj hodinu. O chvíľku sa to stane realitou, pretože v našej malej Revúcej sa Tomáš Kontra, takisto bývalý žiak našej školy, rozhodol vytvoriť nahrávacie štúdio. Hanka už v tomto štúdiu začala pracovať na audioknihe Malý princ, ktorá bude vynikajúcou pomôckou pre žiakov a učiteľov vo ôsmom ročníku, kde sa podrobnejšie venujeme tejto knihe. Knihe, ktorá je doslova šperkom svetovej literatúry. Keď pre nás začala čítať Mia Zánová, niektorých z nás až zamrazilo. Je to pochopiteľné, veď holokaust predstavuje jednu z najťažších tém dejín ľudstva. Bola to akási predpríprava pre niektorých z nás, pretože o dva dni, v stredu naši ôsmaci a deviataci majú naplánovanú exkurziu do Múzea holokaustu v Seredi. Potešili sme sa, že si popri svojich pestrých aktivitách našla čas na večerné čítanie aj Eliška Beňušová, deviatačka, ktorá sa pripravuje na prijímacie pohovory na konzervatórium, teda slovo čítané či prednášané je jej veľmi blízke. Prečítala nám úryvok z knihy Rozprávky do tmy, ktorú ilustrovali slabo vidiace a nevidiace deti. Tu sme sa trochu zastavili a pokúsili sme sa vcítiť do pocitov nášho hosťa, pani Alenky Hofmanovej, ktorá takmer prišla o zrak. Pred pár mesiacmi absolvovala operáciu očí a teraz jej oči žiaria šťastím. Nemohli sme nevyužiť prítomnosť žiačky Tuany Lückmann, ktorá je úplne geniálnym príkladom toho, ako rýchlo sa človek môže naučiť cudzí jazyk, pretože Tuanka pochádza z Nemecka, žiačkou našej školy je druhý rok a po slovensky rozpráva už plynule a nádherne. Prečítala nám krátku ukážku rozprávky vo svojom rodnom jazyku. Do večerného čítania sa zapojila aj Vikinka Adamová a svojím tichučkým hláskom nám prečítala úryvok z knihy Braňa Jobusa – Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja.
Keď vezmeme do ruky knihu Agnes a Zakázaná hora, cítime niečo fantastické. Na prvý pohľad nás upúta nádherná obálka a po otvorení knihy môžeme ďalej obdivovať talent ilustrátorky tejto knihy. Je ňou Alisha Zalesak. Veronika Hurdová je zase autorkou tejto skvelej knihy. Knihy, ktorá očarila nielen nás, učiteľov, ale aj našich žiakov a rodičov. Zhodli sme sa, že táto kniha by sa mohla stať akýmsi povinným čítaním pre deti, rodičov a hlavne pre nás učiteľov. Mnohí by sme sa zamysleli nad odkazom knihy, a ten spočíva vo výnimočnosti a jedinečnosti každého z nás… Práve z tejto knihy nám pani Alenka Hofmanová odvážne prečítala vybranú časť a odvážne preto, pretože je písaná v češtine a Alenka text prekladala rovno, bez prepisu. Veľmi príjemne sa počúval jej nežný hlas, ktorý nás vtiahol do príbehu Agnes a jej priateľov. S touto knihou a jej príbehom, posolstvom máme ešte zopár odvážnych, veríme však, že zrealizovateľných plánov. Potom nastal priestor na otázky pre pani Alenku, ktorá nám porozprávala o jej pôsobení na Základnej škole v Senici, jej láske k hokeju a žiakom, ktorí tento nádherný šport zbožňujú. O tom všetkom s láskou napísala svoju knihu s názvom Hokej v srdci.
Ručičky na hodinách sa približovali k 20:00 a nám neostávalo nič iné, iba dať priestor našim ďalším účastníkom a spolutvorcom večera. Mamka Hanky Holešovej, pani Lucia, prišla na besedu po hodine španielčiny a jej slová nás doslova zahriali pri srdci: „Juj, toto večerné čítanie bola tak príjemne hrejivá akcia… Stíšenie sa po hektickom dni, pri svetle sviečok, voňavom čaji, v spoločnosti rovnako naladených ľudí, kde sa aj ten najväčší knihomoľný introvert mohol cítiť bezpečne a odvážne prečítať pár viet zo svojej obľúbenej knižky, ktorú chcel ostatným predstaviť a odporučiť. A k tomu ako bonus ešte aj skvelý hosť do debaty! Je potešujúce vidieť v tejto ‚elektronickej‘ dobe, že deti majú stále chuť čítať a dobrovoľne tráviť v škole čas aj nad rámec toho ‚povinného‘.. Dúfam, že toto nebolo jediné, ale prvé zo série takýchto stretnutí – pýtajú sa do tohto tmavého zimného obdobia, ktoré máme pred sebou…“
Večerných čitateľov prišla týmito slovami podporiť aj pani učiteľka slovenského jazyka a literatúry, síce v súčasnosti nepôsobiaca v žiadnej škole, ale momentálne výborná konzultantka facilitátorka, Denisa Kochová: ,,Potešila ma možnosť vrátiť sa po rokoch do školy. Práve v čitárni, ku deťom a knihám… Záujem o knihy ukazuje, že svet je čoraz viac v poriadku, pretože nenahraditeľnosť kníh vníma čoraz viac detí, nielen dospelých. Atmosféra akcie, kde sú všetci so záujmom a radosťou, stavia školu do polohy, ktorá je tá najlepšia pre vzdelávanie a prispieva k tomu, aby sa takéto prostredie stávalo čoraz viac štandardným pre školské aktivity. Teší ma, že som mohla byť prítomná pri niečom tak zmysluplnom a zároveň príjemnom – takto strávený spoločný čas vytvára pohodu, záujem a dáva omnoho viac ako vedomosti.“
Veľmi dobre vieme, že my, dospelí môžeme mať na vec istý názor, ale deti to môžu vnímať a cítiť úplne inak. Práve preto bola pre nás dôležitá aj spätná väzba od žiakov. V utorok sa nám len potvrdilo to, že náš čas bol strávený naozaj efektívne a veríme, že v našich žiakoch to prebudilo snahu siahnuť po knihe, ktorá ich najviac osloví. Za všetkých žiakov len zopár reakcií:
„Na večernom čítaní bolo príjemne. Bola tu krásna atmosféra. Páčilo sa mi, že tu boli sviečky a minimum svetla, čo bolo úplne super. Pani Alenka Hofmanová ma veľmi prekvapila a bola som rada, že tu máme takého príjemného hosťa. Každá kniha, každý príbeh, čo tu zaznel bol niečím zaujímavý a všetky deti, čo sa odhodlali čítať boli super. Rada by som prišla aj na budúce.“ Emma Hviščová
„No tak teda večerné čítania bolo suprové. Naše učiteľky, pani Alenka Hofmanová a celá atmosféra večernej školy je wau. Teším sa na ďalšie podobné čítaníčko.“ Bez podpisu.
Na záver ešte pár milých slov od kolegyne Ľubky Bižovej:
„Knihy sú tí najtichší a najstálejší priatelia,
sú najprístupnejší a najmúdrejší radcovia,
najtrpezlivejší učitelia….Charles W. Eliot.
Kniha, jeseň, lampa, plameň, hlas, pokoj, ticho …sú slová, ktoré vystihujú čas venovaný spoločnému večernému čítaniu v našej škole. Ruky, ktoré v dnešnej modernej dobe neustále siahajú po malej osvetlenej vecičke, bez ktorej si nevedia predstaviť ani deň, tentokrát držali príbeh. Príbeh s iným začiatkom, iným koncom, ale každý písaný srdcom pre malého aj veľkého čitateľa.
V ten večer sa stretli žiaci druhého stupňa a zaplnili modré kresielka našej čitárne. Pod lampou nám predstavili svojich priateľov, radcov aj učiteľov…svoje KNIHY.
Tak dobre sa počúval hlas, ktorý čítal jedinečný príbeh Malého Princa…s uznaním sme počúvali hlas hovoriaci o dejinách Slovákov. Citlivo vnímame hlas, ktorý nás očaril príbehom adoptovaného dievčaťa. So zážitkom počúvame ako znie hlas, ktorý horí láskou k športu….veľa kníh, veľa príbehov…každý iný.
Knihy sa k nám v tento výnimočný večer prihovárali prostredníctvom ich čitateľov. Knihy, ktoré môžeme čítať zas a znova a zakaždým prežiť ich obsah úplne inak…
Knihy = priatelia, radcovia, učitelia…
Večer s knihou nám priniesol pokoj do duše, radosť z poznania nového a hlavne tú neopísateľnú a jedinečnú vôňu knihy a jej prečítaných strán.
Ešte aj teraz, keď píšeme tieto riadky, cítime tú príjemnú energiu a veríme, že si budeme môcť niečo podobné v blízkej dobe zopakovať, a tak splniť nielen naše želanie, ale hlavne prianie našich žiakov a ich rodičov. Veď sme tu pre nich. Mgr. Viera Sofia Andrassy, PhDr. Alena Guliariková
